Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Whisky

1. 6. 2009
Najviac historických informácií je o whisky škótskej. Napriek tomu, že sa Íri so Škótmi bijú o to, kto vynašiel výrobu tohto nápoja, z hľadiska historických faktov máme najviac informácií o škótskej whisky. Na americký kontinent do USA a Kanady prenikla whisky so Škótmi a Írmi. Preto sa v histórii budem venovať najskôr škótskej whisky. Je tomu viac než 500 rokov, čo whisky vstúpila do dejín. Presnejšie povedané do historických kanálov. Prvú písomnú zmienku o výrobe whisky nájdeme v kráľovských pokladných zvitkoch, tzv. Exchequer Rolls z roku 1949. Prípis škótskeho kráľa Jakuba IV., adresovaný s najväčšou pravdepodobnosťou predstaveným kláštora Saint Andrews prikazoval, aby brat Cor pripravil zo zaslanej suroviny akvavit. Nebola to bezvýznamná zákazka – boll je staroškótska jednotka váhy, zákazka teda bola na cca 150 kg.

Akvavit pritom označoval “vodu života” z latinského aqua vitae, ktorým sa v stredoveku označovali pálenky s liečivými účinkami, aj ked asi úplne prvé zmienky pochádzajú už z 12. storočia (skôr sa jedná o destiláty vyrábané z obilia, ktorých zástupcom je aj whisky). Predchodcom dnešného slova whisky je najpravdepodobnejšie slovo Uisge Beatha. Toto slovné spojenie znamená v gaelštine – voda života. Behom storočia zostalo z pôvodného názvu uisge, ktoré sa postupne zmenilo na usky a potom bol už len krôčik k dnešnému anglickému výrazu whisky. V slávnom slovníku Dr. Johnsona sa slovo whisky prvýkrát objavilo v roku 1755.

Čo sa týka slov whisky a whiskey, dá sa povedať, že sa jedná o miestne rozhodnutie, ktorý z týchto názvov používať. Všetká produkcia zo Škótska je označovaná ako whisky, produkty z Írska zase ako whiskey. V USA sa používajú oba názvy. V Kentucky sa väčšinou používa whiskey, ale pálenica Early Times a Makers Mark svoje produkty označujú ako whisky. V Tennesse používa pálenica Dickel označenie whisky a Jack Daniels zase whiskey. V Kanade sa používajú obe označenia. V ostatnom svete väčšinou whisky, ale je možné sa stretnúť aj s národnými úpravami slova whisky.

Podľa Írov však umenie výroby whisky pochádza z Írska a odtiaľ sa dostalo ďalej do Škótska. Podľa legendy prišiel do Írska svätý Patrik, stal sa národným svätcom, vyhnal z Írska diabla a naučil Írov destilovať životodarný nápoj z jačmeňa. Čo bolo už v 12. storočí. Koluje aj množstvo ďalších historiek a príbehov. Tieto majú potvrdzovať skutočnosť, že to boli Íri a nie Škóti, kto vynašiel whisk(e)y. Všetky tieto historky sú však len legendou, neexistuje dôkaz, ktorý by dokazoval pravdivosť ktorejkoľvek z nich. Prvá písomná zmienka o destilácii jačmeňa sa v Írsku objavuje až v roku 1556, a to v zákone schvaľovanom parlamentom. Irská whiskey nemala na ružiach ustlané. V roku 1838 začal kapucínsky mních – otec Matúš svoje tiahnutie proti alkoholizmu.

Dosiahol zatvorenie veľkého množstva výčapov a množstvo páleníc nemalo odbyt pre svoje produkty. Na zahraničných trhoch už mala silnú pozíciu škótska whisky. Ďalšie dôvody, prečo bola výroba írskej whiskey tak obmedzená sa zišli celom rýchlo po sebe. V roku 1916 vypukla vojna o nezávislosť Írska. Nasledovalo rozdelenie ostrova a v rokoch 1919-1921 občianska vojna. Keď vznikol Slobodný írsky štát, sťažilo už aj tak ťažkú situáciu írskym výrobcom britské obchodné embargo. Boli im tak uzavreté mnohé trhy. Prohibícia v USA, ktoré bolo veľkým odberateľom írskej whiskey.

Druhá svetová vojna, pri ktorej bol nedostatok obilia. V roku 1966 sa zbytok írskych páleníc spojil a teraz sa írska whisky vyrába iba v niekoľkých páleniciach.. V Škótksu koluje príslovie: “Íri možno whisky vynašli, ale my sme ju priviedli k dokonalosti.” Vo všeobecnosti bola výroba whisky logickým vyústením hospodárenia farmárov. Ked zostal jačmeň, či iná obilnina, ktorá sa nedala inak využiť, bolo najvýhodnejšie urobiť z nej liehovinu, ako podstúpiť riziko, že zhnije pri skladovaní. Prebytok whisky bolo možné predať a stal sa z toho ďalší zdroj príjmov. Avšak tieto príjmy prilákali taktiež pozornosť úradov a to najmä z pohľadu možných daní.
 
 
Daň na whisky bola napríklad v Škótsku zavedená veľmi rýchlo, dokonca aj slad podliehal dani. Pretože dane sa asi nikdy nechcelo platiť nikomu a nikde, nasledovalo mnoho pokusov ako oklamať vyberačov daní. Veľmi rozšíreným odborom začalo byť nelegálne pálenie whisky a jej pašovanie. V USA a v Kanade sa naviac k tomu pridala i prohibícia, ktorá mala za následok ako útlm výroby v oblastiach postihnutých a v oblastiach, pre ktorá bolo USA veľkým odberateľom, tak nárast výroby v iných oblastiach, z ktorých sa do miest s prohibíciou whisky pašovala.

V Škótsku boli výbercovia daní platení veľmi málo a naviac museli sami hradiť mzdu a výdavky svojich pomocníkov. Ich odmenou bola polovica ceny zabaveného alkoholu. Preto sa snažili o čo najväčšie úspechy v boji proti nelegálnym výrobcom whisky. Naopak však aj nelegálni výrobcovia zneužívali odmeny za nahásenú nelegálnu pálenicu a ked už ich pálenica javila známky silného opotrebenia, sami ju udali a za zinkasovanú odmenu vybavili inde novú. Do prelomu 19. a 20. storočia sa škótska sladová whisky pila viac-menej mladá, neuležaná. V pálenici sa stáčala do sudov a predávala sa obchodníkom, ktorí si ju podľa potreby stáčali do fliaš. Sladová whisky sa pila hlavne v Škótsku, pretože sa tradovalo, že pre iné národy je príliš silná.

Vo svete získala väčšiu obľubu miešaná whisky, pretože bola ľahšia než samotná sladová. K rozšíreniu výroby whisky do sveta paradoxne pomohla aj pohroma, ktorá postihla v roku 1880 francúzske vinice. Vinice boli napadnuté phylloxera vastatrix, čo malo za následok prechodný nedostatok vína a pálenok z Francúzska. Hľadali teda iné nápoje a objavili whisky. Rozvoju tohto nápoja pomohol aj krach firmy Pattisom Ltd, ktorá sa whisky obchodovala (1898). Okolo roku 1905 začalo vyšetrovanie niektorých obchodníkov, ktorí boli podozriví z predaja nekvalitnej whisky, pančovania whisky a podobného okrádania zákazníkov.

Tento rozruch okolo whisky nezostal bez odozvy a okolo roku 1907 sa vláda rozhodla vymenovať Kráľovskú komisiu, aby bolo možné celú situáciu okolo whisky vyriešiť a stanoviť pravidlá pre výrobu whisky. Jedným z veľkých otáznikov bolo, čo sa ako škótksa whisky môže označovať len liehovina vyrobená zo sladového jačmeňa. Komisia vypočula odborníkov z odboru lekárstva, chémie aj výrobcov sladovej a obilnej whisky. V roku 1909 dospela Kráľovská komisia k záveru, že názvom whisky sa smie označovať ako liehovina vyrobená zo sladového jačmeňa, tak aj liehovina vyrobená z iného obilia v kontinuálnej destilačnej sústave. Okolo roku 1915 bol zriadený úrad, ktorý dohliadal na produkciu whisky a ktorý stanovil, že pravá whisky musí zrieť v sudoch najmenej tri roky.
 
Reklama